• Nov 13 Sat 2010 16:19
  • 引水

周宗經見證

9994日,因為前幾天下了大雨,使家裡用的水都沒有了。我也一二天去水源頭放水,但進來的水還是一滴一滴的。我在這一天(9/4)又再去放水。去之前,我先做祈禱,求主幫助我放家用的水。我的禱詞是:「親愛的天父,求祢幫助我去放水,使我們家用水方便。這樣祈求,奉主耶穌之名,因父其子,其聖神。阿門!」禱詞就這麼短。

之後,我就上山去水源頭放水。在水源頭放水之後,我就順著水管而下。之前放水,我都有排放流通,讓管子內的沙、小石、雜物,都被沖掉。但到家時,就是沒有水進來。

siyapenjipeaya 發表在 痞客邦 留言(0) 人氣()

  • Oct 26 Tue 2010 10:20
  • 獎品

獎品

 

得獎感言

siyapenjipeaya 發表在 痞客邦 留言(0) 人氣()

文章的推理與情節,你需要的書寫方向是什麼?不同的寫法,讓你的雙眼帶你走。你喜愛走絕路嗎?還是有空間的人生道路,任你選擇。寫作人,不一定有同樣的理解力、靈魂力、感恩、幻想等等。不環遊世界,一樣看到人生的星光大道呢!

 


siyapenjipeaya 發表在 痞客邦 留言(0) 人氣()

No kanang am, kajina rana bo wan no bedbeden na nipangna, am abo pa o karo no among na, o lilikey a among do karay na am, papayoken na do vean a citaen, manireng pa am “tolang o ka trymakarilaw ko pa ya! Ji ko na ni masazi do araraw o ka ney raet no ngilin ko ya kowan na.” ori ka to na nirsirengan so katotao na, am to na lilio o iktan na niyakan no among, to na ngazimana rana o pamaslan na “inaoi no rako a among ori” kowan na, manoyong rana rako a among o nikoman siya, to na nezgekan no among. Mangay na pasivozen do wawa o paningawanno pamasilan na, monay am, o rakowa rarake am, to na vaoza ipamingit. A ma mgay mapopaw o paningawan no pamasilan do apot no wawa, karahan na am, itezgek na no among. Pakarotongan so kanen to da migicigici ori, abo jira o tomaroparo, o rako a rarake am, “abo ka pa ya” kwan na am, na pa talimoka do kacin o among ang, ma-ngay na citaen, beken na among ta abo so kasapan a tokap do cimoio. To meyoyaoya rana ori ya ka ji na vaci-vaciyan so pamasilan na, to miwalam rana ori a mangbongbos. Manireng am, manngo a ji yabo kapasivosivoz na so pamasilan no tokap a! ya among ori, ta ikakowan na sang, ya jingyan so anit a ya manavakez a kowan na.” to na nakem, ala akman sang siyo no pliyan so mataeb a vazay do vahay a ipataz tazmamaw da kwan na? marokaw ori. No citaen na am citaen na o to kap. Manireng na am. “paglohon ko pala o ranom do tokap ang, ala piya ioli ko a ihinoman kwan na.” no kakwa pa am, asiyo o pezapezatan no dede ori do ikalak a pezapezatan oya, ala iya paya do tao nimakasazi so pezapezatan no dede.

Paglohon na o ranom do tokp ori am, to sira makobot o sikarowa ma-bahazangbang a among, ngaran da am mavala, masaray rara o tao a tomeytesrassiya komozong siya do karay na, to rana apno o karay na, monay am, masaray rana o oneoned na moli do vahay da.


siyapenjipeaya 發表在 痞客邦 留言(0) 人氣()

No kakowa pa am, amiyan so saka rara-ke, karakorako no maraw am, ji na ngililka o ka zikna na omakakaw, abo o ipiwalam na mamasil, ori an ipangahahap na mamasil do mata no aep.

Kasa raw am, teykaniomagza, palo loho na o nipikakasa na ipangahahap na mangay mangana. Makaranes do keysaakom am, manoma pa vazay na, mangangalaing so ipangna na bedbeden, somivoz aril-aw am, teyka na rana nipakedked ori pa am manoma pa o ka kakaday na so keykey vayan maday a lilikey ya among o nimamong na dang, mapen do kavak no ep rana am, to rana ayo so aktokto, manireng pa do oned na am, ta na ori rana am, to ko rana makdengi a ka pamasil ko jiya, to rana noratod rana ori do kakawan, a omapanala so ka kan da siya no among so papan na.


siyapenjipeaya 發表在 痞客邦 留言(0) 人氣()

很早以前,有一位老人家,白天大半的時間,都在辛勤的努力工作,根本就抽不出空餘時間去釣魚,所以他大部分利用夜晚時間來捕魚。

有一天,他吃過中餐之後,就帶著準備好的釣魚具,出海釣魚。到達海邊時,第一件事,就是尋找螃蟹做為釣魚的魚餌,到了黃昏,就將魚線綁好準備開始釣魚,這次他先到各個魚場,總是讓他釣到幾條小魚,快接近半夜時,他已經不耐煩了,心想,無論如何,一定專心在這魚場釣魚,於是就坐在礁石上,等著魚兒上鉤。

這時候,魚餌也快用光了,但是還是沒有多大的收穫。他把袋裡的小魚,對著月光看看地說:「這次我那麼可憐啊!以往從來沒碰過這麼壞的運氣。」他正在自言自語時,突然覺得魚桿有被魚吃下的感覺,於是就提起精神專注在魚桿上,希望能釣到大魚,這一下子可就是真的被魚吃了,魚往下拉,直到魚桿尖端深入海中,這時候,老人家又往上拉直到魚桿尖端露出水面,魚兒又往下拉,就這樣費了一個小時的拉鋸戰,誰也不甘示弱,老人家最後展示了一招,終於把這條魚拉到案上來了。他過去一看,不是魚,而是一隻雨鞋。他很生氣地,快把魚桿摔斷,休息一回兒,自言自語地說:「難道雨鞋會把魚桿往下拉嗎?它又不是魚,怎麼會,一定有魔鬼來搗亂的。」又想到:「這種現象是在家中遭受意外災害的警告?」他很難過,看看雨鞋,「也許可以帶回家裝水喝。」古時候,哪裡有文明的東西,所以這稀奇的東西,也可能是他第一個雅美人發現文明的東西。

siyapenjipeaya 發表在 痞客邦 留言(0) 人氣()

第八章 魚乾的用途

我們所曬乾的魚類,有幾種用途。

其一,是準備在慶典時取出來吃的。參與慶典的人多時,每人得六七條飛魚,庫存的飛魚乾一下子全部發光。因此,捕到的魚一定要曬乾儲存。

siyapenjipeaya 發表在 痞客邦 留言(0) 人氣()

第七章 煮魚及吃魚的方法

 

煮魚、菜、飯的地方,各各不同。煮熱帶魚的位置,有煮季節魚的位置,有煮豬羊雞的位置。這裡,只針對煮魚的方式來談。

siyapenjipeaya 發表在 痞客邦 留言(0) 人氣()

第六章 切魚和殺魚的方法

切魚的方法,與外地人不同。切飛魚的方法,要當場煮的飛魚,每兩邊切三道,然後剖開肚皮取出膽子,洗淨後,放在盤內。第二種切法,是把一條飛魚整個殺開,左邊切二道,右邊切三道,然後就第二道的右邊折向頭部,拿掉眼睛放在盤內,再把尾巴穿在兩個眼睛,放在盤內,洗乾淨。另外所釣的飛魚,就是跟第二種方法一樣。差別是把翅膀折斷。

切熱帶魚的方法,第一是把魚的肚子剖開,取出內臟的東西,然後把它洗乾淨。第二,是把一條魚從尾巴殺到鰓,從鰓切斷,一邊殺好後,再殺另一邊。也是從尾巴殺到鰓部就切斷。西邊的肉浸在水裡,先把頭部切斷,從上切到下,然後放在盤內,再切中間的鰭和骨頭,把上下的ti切開,然後切一小段一小段。切完後,放在盤內。再切中央的骨頭,也是一小段一小段的。切完後放在盤內,然後,拿起一邊的魚肉,從翅膀切到尾巴,切得一條一條的,再把一條一條的切成一小段一小段。切完以後,放到盤內洗乾淨。像這種切法,是非常文明的,因為把一條魚切分得好好的,有頭、中、尾,也把ti部以及中央骨頭都分開來。

siyapenjipeaya 發表在 痞客邦 留言(0) 人氣()

第四章 男人吃的魚類

有:

1. alaiu

siyapenjipeaya 發表在 痞客邦 留言(0) 人氣()